Blackbird

Už sa stmievalo v Port Royal-i, malom prístavnom mestečku kde bývam.Práve som sa vracala domov z guvernérovho domu, kde som pracovala ako slúžka (mimochodom sa mi podarilo sa zblížiť s guvernérovou dcérou, Elizabeth). Mala som na sebe svoje obvyklé handry, o nových šatách som mohla akurát len snívať. Niekedy ma bolelo srdce nad tým, aký je môj život nudný a chudobný v tomto nikým nepoznanom mestečku, väčšinou som si však myslela, že bude už len lepšie. Rozhodla som sa, že sa ešte prejdem po móle. Milovala som západ slnka nad morom, aj keď som ho videla už tisíckrát, nemohla som sa nikdy vynadívať. Všimla som si obrovskú loď rýchlo sa blížiacu k brehu, pozrela som sa lepšie a...“Piráti!!!“skríkla som z plného hrdla. Dvaja chlapci, čo boli zodpovední za stráženie prístavu sa ihneď rozutekali.Neuplinula ani minúta, a v meste vypukla panika. Na uliciach zavládol úplný chaos, dospelí ľudia behali ako splašení, deti plakali za rodičmi. Dovtedy sa už pirátska loď dávno vyplavila a posádka sa pustila do obyvateľstva: plienili a vykrádali, nezmylovali sa nad nikým. Vbehla som do domu, kde som mala prenajatú izbu. Strašne som sa bála, nevedela som, čo ďalej. Pozrela som sa von oknom. Jeden mohutný jednooký chlap práve schmatol chlapčeka zo susedstva a začal ho ťahať za sebou. Chudák John sa mykal ako o život a volal mamu, ale zbytočne. Zovretie muža ho nepustilo. Zrazu som schmatla panvicu a vystúpila z dverí. Pustila som sa za malým Johnom, ale nemohla som ho ani dobehnúť, už bol na lodi. Piráti sa už chystali vyplávať na more, tak som sa rýchlo a bez povšimnutia vyplazila na palubu. Ukryla som sa za pár vriec zemiakov. Na palubu sa dostalo aj pár vojakov, ale proti pirátom nemali ani najmenšiu šancu. Niektorí sa stali obeťami, alebo ich vyhodili z paluby. Vytiahli kotvu a loď sa pomali dostala do pohybu. Keď som videla dobre, zajali viacero detí.