S Jimovou pomocou sme ho odvliekli do postele, po niekoľkých minútach zaspal. Vrátila som sa k ostatným.
„Nebolo to tak, ako vám povedal kapitán. Ja za to môžem.“riekla som so sklonenou hlavou. Porozprávala som im, ako ma chcel uchrániť, a ako ho skoro ubili na smrť.
„A Jack sa ťa takto zastál?“vrteli neveriacky hlavami.
„Ale veď kódex...“zamrmlal Gibbs. Radšej som sa nespýtala, čo vraví kódex, myslím, že by som nedostala príliš lichotivú odpoveď. Ale spomenula som si na niečo:
„Neviete, na čom sa vlastne Jack s Nelsonom dohodli?“
„Že mu Jack prenechá ľoď a všetku doterajšiu korisť, keď sa deti môžu v bezpečí vrátiť plus Nelson, ani jeho posádka sa už nikdy nepriblížia k Port Royal-u. Ústa mi ostali otvorené dokorán. Čože spravil? A ja som si o ňom ešte myslela niečo zlé? Tak ma to ohromilo, že až :o) Potom kým sem nedorazili domov, som sa o ňho starala ja. Predsalen je v takomto stave kvôli mne. V deň môjho návratu domov som našla v mojej izbe jedny nádherné šaty s krátkym listom.
“Aby si sa vrátila domov, ako sa patrí, a aby si na nás nikdy nezabudla. Kapitán Jack Sparrow“
Obliekla som si tie šaty...akoby boli ušité presne na mňa. Cítila som sa v nich ako princezná. Vykročila som v nich na palubu. Naša ľoď práve dorazila do prístavu. Zrazu sa predomnou zjavil Jack. Bol biely ako stena, ale usmieval sa. Premeral si ma od hlavy po päty.
„Ja som vedel, že budú dobré. Perfektné.“
„Takže tieto šaty boli v tom vreci, čo ste skrili pred Nelsonom?“napadlo ma.
„Teraz si ma odhalila.“Pozrel sa smerom k brehu.“Už sme tu.“Chytil ma za ruku a vyprevadil ma na breh. Tam mi pobozkal ruku a povedal:
„Potešenie je na mojej strane, že sme sa mohli plaviť na jednej ľodi.“
„Ďakujem!“povedala som a dala som mu na líce veľkú pusu.“Zbohom!“otočila som sa a pobrala sa domov.
Komentáre