„Na jednu vec by som bol veľmi zvedavý. Ako sa dievča ako ty dostalo na opustený ostrov v strede mora?“ opýtal sa, a zahryzol sa do veľkého zeleného jablka. (asi je závislý od tých jabĺk, alebo čo :o)) Tak som mu porozprávala, ako som chcela zachrániť chlapčeka zo susedstva, ako som sa dostala na Nelsonovu loď a ako som sa zachránila. Sparrow ma počúval s očami dokorán. Pri časti, keď som práve rozoberala, koľko tí piráti nalúpili, sa mu zablyslo v očiach.
„Takže Nelson...Zajtra sa za ním pustíme. Je čas ísť spať, zajtra nás čaká dlhá cesta!“povedal.
Ešte predtým, ako by som mohla namietať, rýchlo a zdvorilo ma vyhodil. K svojej kajute som sa vybrala so zmiešanými pocitmi, ale než som otvorila dvere na mňa ešte skríkol.„Julia!“otočila som sa, videla som, ako ma rýcho dobieha.
“Na niečo som zabudol!“ priklonil sa úplne blízko ku mne “Budú sa rozprávať do rána, keď ich niekto nenapomenie.“povedal polohlasno a žmurkol na mňa. Schmatol kľučku a bez akéhokoľvek zaklopania vstúpil.
„Dámy sa musia vyspať, jassné? Takže buď taký gentleman syn môj a...vypadni!“bolo počuť zvnútra.
„Rozkaz kapitán!“znela trochu vyľakaná odpoveď. V nasledujúcom momente z dverí urazene a rýchlymi krokmi vyšiel Gordon, ktorého nasledoval Jack. Keď prechádzal okolo mňa, pozdvihol svoj klobúk:
„Brú noc!“ a vrátil sa do svojej "kráľovskej rezidencie". Ja som si podľa rozkazu šla ľahnúť. Keď som sa zobudila ešte len svitalo. Ronnie tam nebola, a tak som sa vybrala na palubu. Nad vodou plávala hustá hmla, každý okolo si už dávno robil svoju prácu. Zrazu sa predo mnou z ničoho nič vynoril Gibbs, s dekou v ruke.
„Nech sa páči, dajte si to na seba, lebo ešte prechladnete.“zakrákal.
„Ďakujem.“púlila som oči a zababušila som sa do tej deky.
„Povedzte Gibbs, kto vlastne je ten Nelson? Po znáte ho?“opýtala som sa.
Komentáre