„Niekedy dávno sa plavil pod Jackovou vlajkou. Potom však nastala vzbura a s niekoľkými ďalšími chlapmi nás nechali. Našťastie Perlu od nás nevedeli získať.“
„Chudák Jack, už druhýkrát sa proti nemu vzbúrili.“(o Jackovi som počula od Elizabeth)povedala som, ale toto už nepočul, lebo sa pred nami vynoril ostrov. Každý sa teda pripravoval na vylodenie. 50 metrov od brehu naša loď zastala.
„Hej Jack, toto je Nelsonova skrýša? Už sme tu?“ kričala som na Sparrowa, ktorý sa práve babral s jedným z člnov.
„Nie drahá“smial sa“tu si len požičiame jednu loď.“ Drahá? Loď? Nijako som to nevedela pochopiť. Jack, Annamaria a Jim skočili do člna, spustili sa na more a vyplávali na breh. Práve dosiahli pevninu, keď vydal Gibbs rozkaz:
„Zdvihnite kotvu!“ a už sme sa aj vzďaľovali od toho malého ostrova. Nevedela som si predstaviť, načo tento Sparrow potrebuje ešte jednu loď, veď vždy sníval o Čiernej Perle, a tá je teraz jeho. Žeby bol až takýto nenásytný? Vlastne on je tiež len pirátom, tak čo som od neho čakala?...Loď napredovala nápadne pomaly. Opýtala som sa Gordona, čo má znamenať toto slimačie tempo. Usmial sa na mňa:
„Počkáme na kapitána.“
Spomenula som si na včerajší večer.“Pozri Gordon, za ten včerajšok...prepáč, naozaj som ťa nechcela dať vyhodiť od Ronnie...“ mrzelo ma to.
„Žiadny problém, Jack mal pravdu.“
„Ďakujem, si správny chlap.“potľapkala som ho po pleci. Deku som odniesla do mojej kabíny (moja? Ani nie je moja...), zložila na posteľ, a keď som sa vrátila, mierila k nám z diaľky voľaká loď. Ešte k tomu nie hocijaká, ale bola to loď z námorníckej flotily. Fíha, žeby prišli na Jackov plán o ukradnutí lode? Začalo mi byť mojich nových kamarátov ľúto. Nemala som však prečo sa báť, lebo z tej lode nám z celého hrdla zakričal Jack:
„Juhúúú, už sme tu!“ zakýval nám.
Komentáre