Blackbird

Vlastne by som sa mala tešiť. Je tu dobrodružstvo, na ktoré som čakala. Bola som ponorená vo svojich myšlienkach, keď ma spoza môjho chrbta oslovil hlboký mužský hlas.

„Pochybujem, že by toto počasie bolo ideálne na prechádzku. Noc na mori vie byť prekliato chladná.“

Otočila som sa, aby som videla, kto to je. Stál tam Sparrow.

„Nie je mi zima.“pravdaže to nebola pravda...

Sparrow naklonil hlavu na bok.“Ále slečna, kapitánovi Jackovi Sparrowovi sa nepatrí klamať!“pozeral sa na mňa. Zvesila som hlavu. Stúpil vedla mňa a oprel sa o zábradlie.

„Prečo nejdeš dovnútra?“ opýtal sa dívajúc na more.

„Bojím sa, že by som vyrušovala.“povedala som, nevediac ukryť úsmev na tvári. Jack na mňa vypúlil oči, potom s úsmevom v kútiku pier povedal:

„Tak, keď ti to nie je na obťaž, ti ukážem svoju kráľovskú rezidenciu.“a vykročil smerom k jeho kabíne. Nech to čert vezme, pozriem sa, myslela som si, a vybrala som sa za ním. Vysvitlo, že tá jeho „rezidencia“ je presne v takom stave, ako miestnosť, kde som sa prebrala.

„Ako sa ti páči?“ opýtal sa ako decko túžiace po uznaní.

„Je celkom pekná.“presviedčala som sama seba „Páči sa mi.“

„Už zase klameš.“uškieral sa Jack. Najprv som sa chcela ohradiť, že nie, vôbec neklamem, ale potom som si to rozmyslela.

„Pozrite...“

„Do šľaka, nevykaj mi!“zhrozil sa.

„Pozri Jack.“povedala som nesmelo „Nie je dôležité, aký drahý nábytok tu máš, ale...“

„Hm?“pozrel na mňa nechápavo.

„Ale dôležité je, aby si sa tu cítil dobre.“dokončila som vetu.

„Tak potom svoj cieľ spĺňa.“zamrmlal. „Môžem ťa pozvať na pohárik ru...chcem povedať vody?“opravil sa.

„Samozrejme!“smiala som sa. Aha, veľký a obávaný pirátsky kapitán Jack Sparrow nalieva vodu! :o) Podal mi pohár, potom si sadol oproti mne za veľký stôl a vyložil si naň nohy.