Blackbird

„Jack, ja som úplne zabudla na tie deti!“zhrozila som sa.

„Len kľud, sú na dobrom mieste.“odvetil Jack bez akýchkoľvek emócií, pozerajúc do ohňa. Vyzeral dosť zničene, tá bitka mu veľmi neprospela.

„Jou-hou, jou-hou...ako je tá pesnička ďalej?“ napadlo ma. Možno ho to rozveselí.

„Odkiaľ ju poznáš?“spozornel“Naposledy sme ju spievali s Elizabeth práve na tomto ostrove...“

„Viem, zvykla mi o tebe vyprávať.“usmiala som sa. Táto veta dokonale stačila Jackovi k tomu, aby začal celý ich príbeh rozprávať od úplného začiatku. Aj keď som ho už počula, poslúchať kapitána bolo zážitkom, nechcela som ho prerušiť.

„...a vtedy som mu povedal: Zostaň tu, a skús nespraviť nijakú hlúposť...Julia, tebe je zima!“

Úprimne povedané, nemám ani potuchy odkiaľ na to prišiel, lebo som sa triasla ako osyka. K vatre som sa viac už nemohla priblížiť, lebo moje vlasy by chytili oheň. Teraz nebol nablízku žiadny Jackov kabát.

„To nič nie je. A teraz, keď dovolíš, si trocha zaspím.“zatvoril som oči.

„Noc bude už len chladnejšia...“zahundral a rozcapil sa na piesku. Po chvíľke som musela svoj omyl priznať.

„Mal s-si p-p-pravdu...“zašepkala som. Jack zdvihol hlavu.

„Každý sa z času na čas pomýli. Niekedy dokonca aj ja.“vstal a s výťazoslávnym úškrnom podišiel ku mne. Ľahol si vedla mňa a objal ma.

„Čo si to dovoluješ???“vytrhla som sa mu a bleskurýchle som si sadla.