Blackbird

 Potom raz večer, keď som sa vracala zo služby u guvernéra, som práve potichu otvorila dvere, keď som v tmavej izbe začula nejaký šramot. Vytiahla som meč, a opatrne sa priblížila k nečakanému hosťovi. V ruke sa mu niečo zablislo. O päť minút už môj meč ležal na zemi a chytala som svoju porezanú ruku.

„Kto si a čo tu chceš?” pozbierala som sa a zakričala na ňho takým hrozivým hlasom, ako som len dokázala, aj keď som bola strachom celá bez seba.

„Musíš sa ešte zlepšiť v šermovaní.”vystúpil z tieňa Jack, usmievajúc sa, ako keby sa na nič nestalo.

„Ty si ma teda dobre vystrašil.”povedala som vyčítavo, ale veľmi som sa na ňho nevedela hnevať. Niekde som našla kúsok handry, zaviazala som si poranenú ruku. Jack ma chvíľu pozoroval, potom ma začal ťahať von na pláž. Celou cestou na mólo so mnou neprehodil ani slovo, už som si začínala myslieť, že sa na mňa kvôli niečomu hnevá, alebo že má obrovský malér. Keď sme dorazili, zastavil sa oproti mne a začal očami sliediť po okolí. Keď zbadal dvoch chlapcov, ktorí strážili prístav, začal si pokašliavať, čoraz hlasnejšie a hlasnejšie. Keď toto nezaberalo (hoci neviem, prečo ho tí chlapci svojou prítomnosťou rušili), pozrel sa na nich, a začal svojou hlavou ukazovať smerom preč. No tie deti ešte stále nechápali. Ešte posledný krát si zakašľal, potom si vzdychol:

„Ospravedlníš ma na sekundu?”a podišiel k nim. Ukazujúc na mňa im niečo pošepol, do ruky im strčil peniaz, a chlapci s veľkým smiechom odbehli.

„Čo si im povedal?”opýtala som sa.

„Že si do mňa smrteľne zalúbená, a teraz ti chcem povedať, že som ťa podviedol, tak by som uvítal trocha súkromia.” Asi som sa zaksichtila dosť úboho, lebo sa na mňa usmial a povedal:

„V skutočnosti ide o niečo úplne iné.”začal vyzerať trochu v rozpakoch.”Ako len mám začať…”poškrabkal si hlavu, potom dostal nápad a záhadne povedal:

„V tom vreci, čo sme ukrili pred Nelsonom, zostalo ešte niečo, čo bude tvoje, keď mi odpovieš na úplne sprostú otázku bez akéhokoľvek významu.” Z vrecka vytiahol šatku.

„Aha, šatka!”skúšala som byť okúzlená „a aká je pekná” Aj keď bola asi taká čistá, ako Jack sám.

„Nie, tá šatka je moja.” Potriasol hlavou a rozložil ju. Vynoril sa z nej jeden nádherný prsteň. Na moment zavládlo ticho. Potom som sa uvedomila.

„A čo je tá otázka? Veď vieš, že najdôležitejšie je zlato.”skúsila som zavtipkovať. Usmial sa, no a ani som si nevšimla, už bol zase smrteľne vážny. Upravil si fúzy, dal dole klobúk, pozrel sa mi do očí, kľakol si na jedno koleno a vyslovil otázku:

„Vzala by si si nepoctivého piráta, ktorý na to vôbec nie je hoden?”

KONIEC