Blackbird

Zobudila som sa uprostred noci, ležala som na posteli ešte stále v Jackovom kabáte, kým on spal v druhom konci miestnosti opierajúc sa o písací stôl. Sviečka vedľa neho už pomali zhasínala. Vstala som, kabátom som prikryla unaveného piráta, sfúkla som sviečku a na špičkách som sa vykradla k vlastnej izbe dávajúc veľký pozor, aby som nikoho nezobudila. Hlavne nie Jacka. Nevedela som už zaspať, pomaly svitalo, tak som sa len posadila na kraj mojej postele a začala som rozmýšľať. Čo nás tak zajtra môže čakať? Nemala som ani šajnu, ako chce Jack vyjednávať s niekým takým, ako je Nelson. Ráno som pohľadom prebehla po posádke. Všetci boli nadmieru kľudní, prisahala by som, že už majú nejaký plán. Na poludnie sme zazreli Nelsonovu loď. Skúšala som zachovať pokoj, ale veľmi mi to nešlo, srdce mi bilo v hrdle. Jim na mňa pozrel:

“Všetko bude v poriadku!“posmelil ma. Ronnie zamávala bielou vlajkou, na znak toho, že prichádzame v mieri. Napokon sa ľode dostali vedľa seba a mohli sme prestúpiť na Nelsonovu palubu. Za našim chrbtom si šepkali a ukazovali na mňa. Najuvoľnenejší z nás bol samozrejme zase len Jack.

„Aj mi sa veľmi tešíme že sme sa znova stretli.“uškieral sa a dodal „Prišli sme vyjednávať. Kde je kapitán tejto lode?“Z davu predstúpil Nelson. Zovrelo mi žalúdok.

„Azda nehľadáš mňa?“ ceril sa na Jacka.

„Ale áno kamarát môj, keď to tu vedieš ešte stále ty, tak teba.“zagrimasil Sparrow.

„Chcel si vyjednávať? Tak poď ďalej!“otvoril dokorán dvere svojho príbytku Nelson.

„Daj mi ešte sekundu...“odvetil Jack, a pristúpil ku mne.

„Túto slečnu už asi poznáte. Je to moje dievča, tak sa jej nikto ani nedotkne, jassné? Kto by jej skrivil len vlások na hlave, zaplatí svojim životom!“ Potom mi pošepol tak potichu, aby som to počula len ja:

„Prepáč!“ Hlboko sa mi zadíval do očí, chytil mi ruku, pritiahol si ma k sebe a pobozkal ma. Pobozkal!!!