Blackbird

Keď mi to zháňanie potravy už začalo liezť na nervy, vrátila som sa k Sparrowovi. Kapitán medzi tým zaspal. Sadla som si vedľa neho a zadívala som sa na more (na čo iné som sa mala dívať? :o)). Vlasy mi uschli ako nejakému raskafariánovi :o), mne to ale nevadilo, lebo mali táááku dobrú vôňu mora. Prichitila som sa, že si ich ovoniavam.

„Čo nové pod slnkom?“pozbieral sa Jack,  spôsobiac mi menší infarkt.

„Mám pre teba jednu zlú a jednu dobrú správu. Ktorú chceš počuť skôr?“opýtala som sa.

„Tú zlú?“pozrel sa na mňa.

„Tá zlá je, že tu nie je žiadne jedlo, len rum.“podala som mu jednu fľašu“Aj keď neviem, do akej miery ti to vadí.“smiala som sa.

„A tá dobrá?“potiahol si zo fľaše.

„Našla som tvoj klobúk.“dala som mu ho na hlavu.“Takto hneď vyzeráš lepšie!“žmurkla som.

„Hurá!“usmial sa.

„Ešte by mohol zmiznúť ten monokel.“chytila som mu hlavu a začala som skúmať veľkú modrinu okolo jeho pravého oka.“Čo myslíš, podarí sa nám odtiaľto dostať?“v tom momente ma odpoveď ani veľmi nezaujímala.

„Čierna Perla pre nás príde, ale až keď si všimnú, že nás vyložili. Takže to bude chvíľku trvať.“načrtol situáciu. Potom si jednou rukou chytil na hlave klobúk, druhou moju ruku, ktorou som ešte stále ohmatávala tú jeho modrinu. Skúsil vstať, s malou pomocou sa mu to aj podarilo.

„Spravím oheň, v noci sa nám ešte zíde.“vyhlásil a odkríval hľadať suché vetvy. Pomyslela som si, že mu pomôžem, tak som pozbierala niekoľko aj ja, obliala som ich rumom a skúšala som vznietiť nejakú iskru (fíha, neviem ako je toto slovné spojenie správne po slovesky...), ale bez výsledku. Jack samozrejme uvidel, ako sa tam trápim.

„Môžem to skúsiť aj ja?“spýtal sa po nejakom čase. Samozrejme sa mu to podarilo hneď pri prvom pokuse (utešovala som sa, určite preto, že je skúsený moreplavec...:o)) Sadli sme si pred oheň.