Blackbird

Samozrejme, nebolo to naposledy čo sme sa videli.(to by som ani nebola ja, keby sa to skončilo takto :o)) Znovu sme sa stretli na Willovej a Elizabethinej svadbe. Uvidela som, ako sa znudene opiera o múr, tak som sa mu šla pozdraviť. No počas cesty tam sa mi šaty zachytili do Jimovho háku a dobrá časť z nich na ňom aj ostala (mohla som povedať, že mám šaty na háku :o)) Tak čo už, ešteže v tých časoch nosili niekoľko spodničiek :o) Jack ma spozoroval:

„Ahoj zlato...toto je najnovšia móda?“žmurkal na mňa.

„Je mi cťou...“

„Ale, nechaj teraz tie formality zlato. Mám na teba jednu prosbu. Menedžujem Willovu svadobnú cestu na jeden opustený ostrov...kde sa nedá nájsť nič iné, len rum :o) Mám ale málo ľudí, nemohla by si vypomôcť v posádke?“pozrel na mňa prosebne. Jasné, že som súhlasila, čoby nie...

„Správne rozhodnutie. Tak aj môžeme ísť.“a už sa aj vybral preč.

„Alllle....“zaváhala som“To sa ni nemám pobaliť? Užaj vyrážame?“Jack sa na mňa nechápavo pozrel:

„Stačí to čo máš na sebe.“a viac sa touto otázkou nezaoberal. Tak som na ľodi dostala šaty. Potom už bol jeden deň taký, ako druhý. S Jackom som sa veľmi ani nerozprávala, kým sme nedorazili.