Blackbird

„Ja som Jack Sparrow, kapitán tejto lode. Cíť sa tu ako doma.“ Povedal už tichšie a uškrnul sa „Trocha rumu?“ podával mi svoju fľašu.

„Nie ďakujem, ja nepijem.“ povedala som vzhľadom na okolnosti dosť rázne. Kapitán Sparrow zakýval hlavou a zavolal na jedného bradatého a už šedivého piráta.

„Gibbs, buď taký dobrý, poukazuj dáme našu loď!“týmito slovami sa vrátil ku kormidlu a s miernym úsmevom pod fúzami zas vybral svoj kompas. Mr. Gibbs poslúchol, a zoznámil ma aj s posádkou: Jimom Hookom :o), Ronnie, rovnako starým dievčaťom, ako ja, pánom Cottonom, ktorému vyrezali jazyk a naučil za seba rozprávať svojho papagája, Annamariou, ktorá vraj stála najbližšie ku kapitánovi Jackovi, tridsiatnikom Gordonom a ešte kopou ostatných ľudí. O Gibbsovi som sa dozvedela, že voľakedy slúžil na guvernérovej lodi ako prvý dôstojník. Po vyčerpávajúcom spoznávaní môjho nového prostredia som Gibbsa oboznámila s jednoduchým faktom, že teraz by som už chcela chvíľu ostať sama a stráviť zážitky dnešného dňa.

„Tak potom slečinka, vám prajem pokojnú a ničím nerušenú noc.“povedal a po chvíľke váhania odišiel. Vrátila som sa do svojej kabíny. Vnútri na stole svietila stará petrolejová lampa, vedľa nej misa plná čerstvého ovocia (tá nesvietila :o)). Na podlahe bola rozložená veľká kopa slamy. Nevedela som načo tam je, ale nechcela som uraziť mojich hostiteľov, tak som ju nechala na pokoji a siahla som po jednom peknom usmievajúcom sa jabĺčku. Sotva som si z neho odhrýzla, už aj sa otvorili dvere. Bola to Ronnie.

„Ahoj sestra! Dúfam, že ťa nevyrušujem, budeme totiž spať v jednej izbe.“ povedala líhajúc si na slamu.

„Nie, kďeže, ale nechceš si radšej ľahnúť na svoju posteľ?...asi to na tej dlážke nemôže byť príliš pohodlné.“demonštrovala som.

„Ale prosím ťa, je to pohodlnejšie, ako si myslíš. A mimochodom, si naším hosťom, či nie?“žmurkla na mňa.