Keď môj najlepší kamarát konečne zistí, že je mojim najlepším kamarátom.
Keď sa s mojim priateľom, ktorého vidím iba veľmi zriedkavo, môžem konečne normálne porozprávať.
Keď písomné maturity môžem pokladať za úspešné.
Keď ma ľudia z každej strany zahŕňajú svojou láskou.
Keď majú úplne cudzie deti úsmev na perách, ak sa na mňa pozrú.
Keď je konečne dobré počasie...
Tak som náchylná si na to zvyknúť. A stačí jeden moment, jeden neopätovaný úsmev, jeden deň, čo sa mi nedarí, a celé sa to zrúti.
Ale kto som ja, čo som ja, akým právom si zvykám na raj???
Mala by som byť vďačná aj za tie nepríjemné, nepodarené, strašné veci, ktoré sa mi stanú, lebo bez nich by som si nikdy nevážila dary, čo nezaslúžene dostávam deň čo deň.
Komentáre
vitaj :-)
2 kaktus
:))
ake krasne slniecko ti svieti