Už nikdy viac nezasadnem do školskej lavice, nebudem sa musieť ospravedlňovať za ranné meškanie, nikto mi už v živote nedá päťku, či domácu úlohu.
Sú to už dva týždne, čo sa nám skončila škola.... No len teraz som si uvedomila, aké prázdno po nej ostalo. Zrazu sa ocitám akoby uprostred veľkého nič. Kam ísť, čo robiť, načo vstávať zavčasu?
Ale aj napriek tomuto menšiemu úľaku sa teším. Lebo som práve dostala velikánsky dar. SLOBODU. A s ňou chodí zodpovednosť ruka v ruke. Zodpovednosť za využitie môjho času, zodpovednosť za svoje rozhodnutia, za iných, ale najmä zodpovednosť za môj život.
Som slobodný človek. Dúfam, že to nepobabrem...
Komentáre
veľa šťastia