Blackbird

Na drevenom stolíku vedľa postele stál pohár s vodou, na stoličke boli pohodené ženské šaty z nejakého hrubého materiálu. Keďže moje handry sa už ledva dali nazvať oblečením, obliekla som si ich. Vlasy som si prečesala prstami a vykročila som na palubu. Obzrela som sa. Aj táto loď bola obrovská, s veľkými dotrhanými čiernymi plachlami. Môj pohľad zablúdil na posádku. „Akí zvláštni ľudia...Celkom, ako keby boli...NO NIE!!!“ Obzerala som sa na ďalšej pirátskej lodi. Jeden pirát uvidiac, že som tam, zamieril okamžite ku kormidlu, za ktorým stál dlhovlasý muž so šatkou na hlave, a pozoroval svoj kompas.

„Mladá dáma sa prebrala.“ bolo jasne počuť. Muž stojaci za kormidlom zažmúril smerom ku kabínam, a uvidel ma, ako tam s modrajúcimi peramy stojím, ako ovalená. Potom pozrel na toho čo stál vedľa neho, zas na mňa, a v rozpakoch schoval svoj kompas do vrecka. Nasadil si klobúk, vystrel sa, a mierne labilnými krokmi :o))) vyštartoval ku mne. Keďže som nemala kam zutekať, zostala som tam, ako keby som zapustila korene, a aspoň som si poriadne pozrela, čo je toto za kreatúru: bol asi len o niečo vyšší ako ja, mal opálenú pokožku, z tmavých vlasov a brady mu viseli koráliky. Zastavil sa predo mnou, pozdvihol veľký onosený klobúk a tak hlasno, až to počula celá loď riekol:

„Moja slečna, buď vítaná na palube Čiernej Perly! Tvoje meno?“

„Julia Smith“ vypotila som.

„Ľudia! Slečna Smithová je našim hosťom. Zaobchádzajte s ňou tak, aby sa nemohla na nič sťažovať. Jassné?“

Po tejto vete som si myslela, že asi odpadnem.