Blackbird

Potom ma pustil, a ako by sa nič nestalo ešte dodal:

„Myslím, že vám nemusím pripomenúť, že ani posádke sa nemôže nič stať!“a tým zmizol za obrovskými drevenými dverami. Zostala som tam čumieť pred seba, ako začarovaná. Nepočula, nevidela som nič, skúšala som pochopiť, čo sa práve pred chvíľou udialo. Strašne som sa na Jacka hnevala za jeho drzosť, ale tie oči...tie veľké hnedé oči (s čiernymi linkami...:o))...Povedal prepáč?...Prečo sa ostatní tak usmievajú?...

„A nezabúdaj, najdôležitejšie je zlato!“ bolo počuť Jackove posledné slová. Čože??? Akože zlato??? Fakt si začínam myslieť, že sa v chlapoch vôbec nevyznám...Nelson so spokojným úsmevom na tvári vydal rozkaz:

„Jack a táto žena tu ostanú, ostatní sa vrátia na druhú loď, a môžeme vyraziť!“

„Kam ideme?“ opýtala som sa Sparrowa potichu.

„Vrátime poklad na miesto, kam patrí.“pošepol mi tajomne. Zrazu som si spomenula na jeho cirkusové číslo, čo predviedol pred chvíľou, schmatla som rukáv jeho košele, odtiahla som ho do jedného kúta, kde nás nikto nemohol vidieť a...dala som mu facku. Vyfackala som ho v pravom zmysle slova.

„Teraz sa už nehnevám.“riekla som vľúdnym hláskom, upravila som si šaty a pobrala som sa preč.

„Tak dobre, uznávam, toto som si zaslúžil.“zagúľal očami Jack a nasledoval ma. Druhá loď bola už ďaleko pred nami, mi sme sa ešte stále ani nepohli.

„Kedy odchádzame?“ prebehol pohľadom po posádke Jack.

„Vydrž chvíľočku, ostáva nám ešte jedno malé bezpečnostné opatrenie, aby si nás nepodviedol.“

„Aké bezpečnostné opatrenie?“ Jackovi sa to bohvieako nepozdávalo.

„Povedzme také, že tvoju pipku vyložíme na tamten ostrov, a keby to bol podfuk, vrátime sa, a to bude jej koniec. Ale ty nás nechceš podviesť, že nie?“rehotal sa Nelson.

„O čom to rozprávaš?“rukou začal pátrať po rukoväti svojho meča.

„Že zostane na ostrove, ináč nebude žiadny obchod!“

Jack vytiahol meč:

„Prekliaty pirát!“zavrčal na Nelsona.