Blackbird

„Nehľadaj za tým žiadnu citovú stránku, pozri sa na vec len z materiálneho hľadiska. Toto je jediný spôsob, aby nám nebola zima.“vyhlásil nevinne. Po chvíľke váhania som si potom predsalen ľahla späť.

„Nie je to trocha...zvláštne?“

„Toto je tu Karibik. Koho to zaujíma?“odbil ma Jack. Po nejakom čase dodal“Dúfal som, že ma zase nevyfackáš...“

„Naozaj, čo ťa to napadlo, že...“nedalo mi to.

„Možno si povieš, že zveličujem, ale len takto si bola v bezpečí.“skočil mi do reči.

„Že si ma pobozkal???“

„Že si mysleli, že si moje dievča.“

Tak na toto som už nedokázala nič iné povedať, len jedno „Aha...“a aj mne to pripadalo zvláštne, ale akoby ma trocha zabolelo srdce...Takže, ako vraví, za tým nemám hľadať žiadny cit...Zrazu som prišla na niečo, čo som si ani náhodou nechcela pripustiť. V ten večer som zaspávala v náručí predmetu môjho obdivovania. ABY NÁM NEBOLA ZIMA (dofrasa!) Ráno som vstala skôr ako Jack. Ako som sa tak prechádzala po pláži, uzrela som na obzore Čiernu Perlu.

„Tak sa mi zdá, že tvoji priatelia majú oveľa lepšiu pozorovaciu schopnosť, ako si myslíš.“zahlásila som víťazoslávne.

„Žeby som sa pomýlil?“vyžmíkal zo seba jeden nie príliš presvedčivý úsmev. Perla zakotvila pri brehu, ja som pomohla Jackovi na nohy a spoločnými silami sme sa vyštverali na ľoď. Posádka sa zhrozila. Jack sa spamätal.

„Nič mi nie je. Priateľský súboj s Nelsonom. A rum.“uškieral sa dookola.