Blackbird

Tak som celé predpoludnia dŕhla palubu, poobede som pomáhala na kuchyni. Na ostrove sme boli týždeň. Vtedy sa stalo, že počas jedného večerného popíjania Jackove gate chytili oheň. Odvtedy sa riadil zásadou: "Pri otvorenomj ohni nepijeme!" :o) Na ceste domov sa udalosti trocha zrýchlili. Začalo sa to takto: Raz večer som sa v nočnej košeli vykradla pozerať sa hviezdy. Len tak. Cítila som sa v tej košeli ako anjelik...no ako som sa tak nad sebou rozplývala, zabudla som, že tá košela mi siaha po zem, a že nasledujú schody...Tak som s veľkým rachotom spadla na zadok :o))) Chvíľu som sediac na schodoch načúvala, či ma niekto nepočul. Keď som si bola istá, že nie, tak som sa pozbierala a pobrala som sa na palubu. Chcela som sa vrátiť dnu, ale v dverách som ostala stáť ako soľný stĺp. Niekto mi totiž pridŕžal meč priamo k hrdlu. Opatrne som nazrela dovnútra, kto to vlastne je..."Jack...tto s-s-som jja..." "Kto žije ako pirát, sa musí vedieť aj brániť ako pirát!"neodkladal meč. O niekoľko sekúnd pred mojimi nohamy pristál druhý meč. Pomaly som ho vzala zo zeme a skrížila som ho s Jackovim. "Dobre dievča, tak sa naučíš šermovať."zaškeril sa Jack. A tak som sa naučila :o) A nielen šermovať, ale tiež spustiť plachty, vytiahnuť kotvu...Ba aj kormidlovať. Stal sa zo mňa poloprofesionálny pirát. Bolo mi smutno, keď som sa zase musela vrátiť domov. Navyše som zistila, že moju úbohú prenajatú izbu vykradli. A tak som chodila oblečená v šatách, ktoré som dostala ešte na lodi a s mečom na boku (meč som dostala od Jacka). Ľudia sa na mňa pozerali ako na mimozemšťana. Nemohla som vyjsť z domu bez toho, aby na mňa neukazovali prstom. Po čase som si ale na to zvykla.