Blackbird

„Tak sa mi zdá, že túto slečnu doma nevychovali k slušnému správaniu. Tak ju naučte, čo sa patrí!“ uškieral sa a zabuchol za sebou dvere. Mňa tam nechal na pospas svojej posádke. Jeden chlapík si ma pritisol k sebe „Daj mi pusu!“ Bol nechutný a smrdel ako prasa. Druhý ma ťahal za sukňu. Horko ťažko som sa dostala z jeho zovretia a cúvala som k zábradliu. Vo svojej beznádejnosti som sa rozhodla, že radšej skončím medzi vlnami oceánu, ako v ich rukách. Rýchlo som preliezla zábradlie a skočila som do vody. Bola noc, voda bola ľadová. Z posledných síl som vyliezla na kus dreva, čo sa tam dostal bohvie odkiaľ, a premohol ma spánok. Ráno som sa prebudila na opustenom ostrove. Vstala som, aby som sa poobzerala po okolí. Piesok mi horel pod nohami, more bolo žiarivo modré. Idylka ako naozaj, ale hneď som sa prestala rozplívať, keď som zistila, že jediné jedlo na ostrove sú kokosové orechy. A tak som jedla...kokos na raňajky, kokos na obed, kokos na večeru...A takto to pokračovalo deň čo deň. Už som na ostrove bola týždeň, keď som raz sediac na pláži rozmýšlala nad tým, že nemám ani šancu sa odtiaľto dostať, a aké bude smutné tu umrieť sama a nikým nehľadaná. V tom som zazrela loď. Z posledných síl som vyskočila a začala som mávať a kričať. Keď som už vedela, že ma uvideli a zamierili k môjmu ostrovu, omdlela som. Prebrala som sa na lodi, nevediac, ako dlho som bola mimo. Ležala som v kajute na jednej posteli, o ktorej nebolo možné povedať, žeby bola mäkká. Posadila som sa. Hlava ma strašne bolela.