Blackbird

Na palube vypuklo nadšenie. „Jack nám zase dokázal svoj talent.“poznamenal niekto s úsmevom. Lode sa dostali celkom blízko vedľa seba. Jack preliezol k nám.

„Pekný úlovok!“smial sa Gordon.

„U námorníctva plávajú len takéto ryby.“odpovedal Jack.

„Ako si to spravil?“opýtala som sa s vyrazeným dychom.

„To nič nebolo. Museli sme síce z cesty odpratať niekoľko ľudí, ale...“

„ČOŽE???“nevedela som sa ovládať.

„Na všetky morské príšery, ty si tomu uverila? Nie som žiadny vrah, jassné?“pozrel sa na mňa vážne.

„Tak ako sa ti to podarilo?“ opýtala som sa s pocitom viny.

„Tí dnešný námorníci sú tak dobre školení, že nevedia ani plávať. Nebolo to ťažké, stačilo odpútať ich pozornosť.“trhol ramenom.

„A načo ti budú dve lode?“Fakt ma to zaujímalo.

„Nikdy nemôžeš vedieť, kedy sa ti tá druhá zíde.“pozdvihol klobúk a vybral sa na veliteľský mostík:

„Hej ľudia! Rozdelíme sa na dve skupiny! Julia, Gordon, Ronnie a Jim pôjdu spolu so mnou na našej novopečenej lodi, ostatný nás budú  z diaľky sledovať na Čiernej Perle pod velením pána Gibbsa. Jassné?“ vyhlásil.

„Kapitán! Ten poklad!“ zakričal Gordon.

„Aha, poklad...všetko zlato preložíte na novú loď. Pohyb!“ Privolal Gibbsa a ruku mu položil na rameno.

„Gibbs, starý môj, postaraj sa o ostatných a drž sa kódexu. Veľa šťastia!“potľapkal ho po chrbte a pomohol ostatným so zlatom. Jim vyklopil vchod do suterénu, cez ktorý na druhú loď vyniesli také množstvo šperkov, zlata a striebra, koľko som spolu ešte v živote nevidela. Z toľkého ligotu ma rozboleli oči. Keď už boli so sťahovaním pokladu hotoví, rozdelili sa do dvoch skupín, podľa toho, čo povedal Jack. Naša posádka už samozrejme bola na druhej lodi. Len ja nie. Jack si utrel čelo a obzrel sa. Keď videl, ako tam stojím oslepená a s vypúlenými očami, pristúpil ku mne a opýtal sa:

„Môžeme vyraziť?“

Nechcela som ho zaťažovať zbytočnými otázkami, tak som len prikývla.